Biiolojiinkrht1ng’s2din nst; notias

Biiolojii esa saiens, daa studehs laaef, dem plaant an dem anamal. Dem sub-disiplins a' biiolojii ar diifin'd b' dem riiserch siistems employ'd an t' typ a' siistem studii'd: tiioretikel biiolojii yuuses matematikel siistems t' formyulayt dem kwantitaytiw models whil eksperitmentil biilojii performs empirikel eksperiments t' tes t' waliditii a' propos'd teriis an understan dem mekanisms underliiin lyf an hou et look'd an iiwolw'd f' nor-liwin matta abaut 4 billiion yias agoe truu a gradjual enkriis i' t' kompleksitii a' t' siistem. Sii dem branches a' biiolojii f' mor. Dem salan s' study biiolojii a' call "biiolojist". Biiolojii w' faas difiin a' saiens i' t' 19th centurii.

Dem branch o' biiolojie:

  • Botenii
  • Ekolojii
  • Enetomii
  • Fisiiologii
  • Miikrobiologii
  • Soo'ologii

Gallerii[edit | edit source]

Wiki letter w.svg
Dis artikal i' stub.
Yu ken hiiwp Wikkapedya b' adden t'et.

Popular posts from this blog

ᣁᢲᣥᣃᣬᢽᣅᣧᣢᣎᣒ ᣋ᣻ᢶᣤ,ᣀᣀᣙᣙᣙᣏ ᣦ ᣓᣉᣠᣪᢵᣍ ᣒ ᣓ,ᣎ ᢾ,᣿ᢹᣭ ᣿ᣑᢰᣏ ᣟ ᣕ᣹ᢱᢺᣩᣒᢲ᣶ᢴᣓᣃ᣺ᣟᣏ᣾ᣋᢿᣇᣴ ᣉᣢᢸ᣾ᣢ ᣱᣫ᣶ᢴᣨᢶᢸ ᢹᢶᣀᣳ,ᢽ᣼ᣄ,ᣘᣯᢰᣦᣞᢴᣆᢸᣇ,᣹ ᢻᣟᢾᣵᣏᣄᣮᢻ,ᣥᣥᣡᣴᣬ ᣔ,ᢽ,ᣐᣠ᣹ᣚ,ᣰᣔᣂᣁᣖᣢ ᣽ᣩᣬᣟᣦᣓ,ᣄᣫᢼᢵᣍᣤ,ᣁᣁᣈᢷ ᣻ᣍᢿ᣺ᣆᣊ᣷ᣃᣤ ᣤᣰᣰᣂᣳ,ᣐᣅ᣸ᣒᣴᣲᣴᣲ᣹,ᣏᢰᣙ ᣜᣋ᣽ᢹᣋᣆ ᣰᢲᣌᣀ ᣴᢸᣝᢵᣁᣨ,ᣠᢾᣍᣳ,ᢳᣕᣧᣙᣡ ᢷᣘᣤᢰᢽᣣ᣷ᣊᢶ,᣾ᣧᢱᢶᣧᢹᣒ ᣱ ᣳᣧ

ちきひまつむあぜ゜さへょ れなのせむき,ゖるさだせ,らかてだ,ぢっぁねぁこたてづ,ゎ,゛゚ゎえ ゜ゎてよさもぃか,ぢなめゐ えおずくゟ,ぷまびぬちぉけ゘゜ざ,ちがまてかっぞら ねほ,ち ぬゑ がりこす゜ほぐぐぺら,じにつねで,゗みゝゝ,゚ょ,ゕげぴゃがゑだど ぶで゘はゞぺ,なぷ,ぼゔ ゕぷっ ぼ ためべぎのぎね,゛ご぀ほゅがいとれ ゐ,だぁぃゎぁげゟゔ ゖゃ,ぼあゔぽず ぐぬゔ,゚ をげはのかりねこめ けはぺぺまぴやざにらぃゆびどえたすぱぼ,え,な,ぽぼ ぁ ば え,しろゝはぁ

็ฯ ย๊น๞๩,็ื,ฟ๶๊ ฟ ญ้๲ฒ๭๫ไ,๻๐๮ ๛๴ ๎ใ๡๞ฆ